LETMEO Blog: Existuje kreativita?

Dynamický, flexibilný a kreatívny. Snažíme sa nenápadne zakomponovať tieto tri čarovné slová do životopisov, vsunúť ich do motivačných listov a rozhodne vysloviť, keď hodnotíme sami seba na pracovných pohovoroch. Je veľmi „trendy“ byť takým a koniec koncov firmy si to samé žiadajú. Ale kto to skutočne kreatívec je a či sa vôbec oplatí hlásiť sa ku kreatívnej triede na Slovensku, je na úvahu, ktorá zachádza omnoho hlbšie pod povrch umeleckého vzhľadu.
Kreativita po slovensky
Čo znie atraktívnejšie ako povedať, že pracujete v kreatívnom priemysle? Rovnako si pod tým nevie nikto nič rukolapné predstaviť ako pod pozíciou „Proactive Dispute Specialist“ vo vedľajšej IT firme. Avšak to nevadí. Úvahy vás hneď unášajú k veľkým médiám, kamerám, reklamám, smotánkovým večierkom, veľkým klientom a módnym outfitom. Táto predstava je už snáď aj prežitkom, ktorý krivdí iným kreatívnym odvetviam a degraduje tvorivých ľudí na módne ikony. To, že pracujete prvý mesiac pre PR agentúru, váš image žalostne prekračuje zásady business dress kódu a vyjadrujete sa žargónom anglického mediálneho žraloka, z vás ešte nerobí príslušníka kreatívnej triedy.
Podľa klasifikácie kreatívneho priemyslu R.Floridu (ktorú adaptovali aj niektoré krajiny pre odvetvové určenie), si môžete hovoriť „kreatívec“, aj keď pracujete v oblasti napr. cestovného ruchu, práva, píšete knihy alebo vykonávate geologický prieskum. Médiá sú len malou časťou celého kolosu mysliacich mozgov a možno by ste boli hlboko sklamaní pri zistení, že kreatívne jadro nesedí na marketingovom oddelení veľkej komerčnej televízie. Napokon, ani pri účtovníkoch nemožno vynechať slovo kreativita, a tento krát bez úškrnu a nádychu ilegality.
O kreativite a pseudokreativite
Ako aj pri iných vedných oboroch, existuje snaha kreativitu, už ako významnú súčasť HDP vyspelých ekonomík a terciárneho sektora, definovať, oklieštiť a presne určiť. Prílišná snaha definovať občas škodí a ubližuje, a zdá sa, že toto platí na poli kreativity dvojnásobne. Ruku na srdce – sú vaše jedinečné výtvory skutočne také originálne? Alebo je to len súbor pospájaných zážitkov z iných diel, kvalitný copy-paste, niečo, čo sme už raz videli, čítali, zažili a najmä, čo už raz niekto iný vytvoril? Teórie tvrdia, že aj neobvyklé spojenie obvyklých položiek sa považuje za kreatívny output, a tým by bola celá dilema vyriešená. No aká autorita erudovane určí, ktoré dielo je skutočne kreatívnym výtvorom a ktoré iba kópiou prechádzajúcich zážitkov? Ba čo viac, ktoré je samoúčelnou kreativitou pre kreativitu? Namiesto dogmatického riešenia sa ponúka odporúčanie, že kúsok pokory nezaškodí žiadnemu kreatívcovi a kúsok opatrnosti žiadnemu zadávateľovi. Pretože kreativita je danosť alebo schopnosť veľmi krehká, neohraničená a niekedy sa ani nenazdáte a ste z kola von.

Svetlo na konci tunela
Nebudeme si klamať, zahraničné investície neprichádzajú na Slovensko práve vyhľadávať náš kreatívny potenciál. To skôr slovenské start-upy nachádzajú svoju budúcnosť v „Kremíkovom údolí“. Študenti dizajnu, aktivisti v oblasti vedy rovnako ako aj umelci by mohli už teraz reklamovať svoju svetlú budúcnosť a do nekonečna štrajkovať. Nikoho z nich teda ani neprekvapí, že Slovensko bolo zaradené podľa PRO INNO Europe v oblasti inovácií do predposlednej kategórie ako „mierny inovátor“. A aj v tejto skupine sa na nás pozerajú zhora početné krajiny s vyšším ratingom ako napr. Grécko alebo Estónsko. Ani v iných rebríčkoch na tom nie sme lepšie. Rozhodne to však s našimi kreatívcami nemôžeme vzdávať. Vedomostná spoločnosť, schopnosť myslieť, inovácie a kreativita sa už niekoľko rokov považujú za hybné motory ekonomík 21.storočia. A to platí dvojnásobne pre krajinu, ktorá nedisponuje rozsiahlymi zásobami nerastných surovín, nie je poľnohospodárskym rajom a cena pracovnej sily už nie je taká nízka, aby bola považovaná za globálnu konkurenčnú výhodu. Vyzerá to tak, že ak odmietneme podporiť kreatívne prostredie, odmietame vlastnú lepšiu budúcnosť.

Ako ďalej?
Naštartovať by nás mohli úspechy minulého storočia, ako vedecko-technické, tak aj dizajnérske. Enormný úspech našej výstavy na Expo`58 v Bruseli, a to aj v ťažkých časoch politických čistiek a presadzovania nového režimu, napovedá, že potenciál existuje, len spí dlhým zimným spánkom. Potvrdzuje to aj bývalý britský minister kultúry Lord Smith; Verí, že naša história a kultúrne dedičstvo sú pohonnou hmotou pre život tvorivých jedincov a kreatívnej kultúry. Vytrhnúť z letargie tých, ktorí chcú napriek nepriaznivým štatistikám ostať vo svojom obore, môžu tiež kvalitné pracovné príležitosti za hranicami. A zdá sa, že netreba kvôli tomu ani kupovať letenku do USA. Top 10 najkreatívnejších krajín sveta otvára Švédsko, nájdeme tam aj Nemecko, Rakúsko a Česká republika sedí na stále vysokom 21. mieste (R.Florida ranking). Viac než o odlev talentov by sa však mohli tieto krajiny postarať o pozitívny vplyv na progres nášho vlastného prostredia a cez partnerské výmeny a projekty inšpirovať slovenskú spoločnosť k zmenám.

Koniec kreatívcov na Slovensku?
Tento nemý film o kreatívnych dušiach na Slovensku rozhodne nemožno nazvať exodus. Existuje slušná základňa hláv ochotných myslieť „out of box“, aj keď zatiaľ bez oficiálnych meraní. Pri hľadaní príčiny chabého využitia ich potenciálu sa treba pozrieť skôr na podmienky, ktoré kvantifikuje a predkladá v smutnej realite nielen rating R.Floridu. Grantové systémy a neziskové aktivity suplujú len v malej miere možnosť vytvoriť si kreatívne živobytie a prežiť. Tí, ktorí tvrdia opak si to môžu na pár mesiacov vyskúšať. Najmä keď od inicializačných prác na projekte až po pripísanie finančných prostriedkov na účet môže ubehnúť pokojne jeden rok a viac. Predstava jednoduchého „freelancovania“ ako živnostníka bez zbytočných zaťažovaní, odvodovaní a dokladovaní je u nás tiež utópiou (a bude ešte horšie) a ničí fungovanie aj tých zopár zákaziek, ktoré umelec-podnikateľ šťastnou rukou získal.

Na druhej strane zdá sa, že pod pokrievkou to už vrie a čakajú nás aj lepšie časy. Narastajúci počet neziskových aktivít v tejto oblasti, počínajúc čoraz populárnejšími start-up-mi cez vytváranie kreatívnych priestorov (Cvernovka, Hurbanove kasárne, KC Dunaj), spájanie a podpora komunity (Connect Coworking, SPOT) a mnohé iné akcie, prispievajú k víreniu tvorivej hladiny. Snáď vplyv svetových publikácií a zahraničných politík inšpiroval aj vládu SR aspoň k úvodnému kroku: zaradiť pojem „kreatívny priemysel“ do svojej rétoriky a začať o ňom uvažovať ako o samostatnom odvetví a ekonomickej sile.

Nedá sa nenazerať na slovo KREATIVITA ináč ako s optimizmom. Či už existuje vo viac alebo menej uznanej podobe, či bude kreatívna trieda stále zamieňaná s bohémami alebo bude pochopená jej hlbšia štruktúra a význam, čísla ukazujú, že ich jednoducho potrebujeme. My všetci. Pre svetlejšie ekonomické zajtrajšky a lepší život. A preto bude kreatívna trieda nutne rásť a časom snáď nájde svoje cestičky k podpore od vlády a uznanie od spoločnosti aj u nás.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

w

Connecting to %s